Okolo pol šiestej ráno sme spolu s ostatnými ranostajmi vystúpili z autobusu, ktorý zastavil blízko centra historickej časti mesta. Čím viac sme sa približovali k hlavnému námestiu Katánie, tým viac boli úzke uličky preplnené ľuďmi odetými do tradičného oblečenia, pozostávajúceho z bielej jednoduchej košele plachtového materiálu dlhej po členky, na páse stiahnuté šnúrkou, s čiernou zamatovou baretkou na hlave a bielymi rukavičkami. Pri kostole sv. Agáty už stála sanitka so záchranármi, rozmiestnenými po celom námestí, spojenými vysielačkami, pripravení kedykoľvek zasiahnuť a poskytnúť prvú pomoc. Všetko nasvedčovalo tomu, že prvý deň veľkolepej slávnosti uctievania svätej Agáty, v meste ležiacom pri „nohách“ najväčšej európskej činnej sopky Etny na Sicílii sa tak mohli hrdo začať.
Kto bola svätá Agáta a prečo sa každoročne slávi v Katánii jej sviatok gigantickými rozmermi, fanatickým uctievaním, vedúcim až k obetám a odriekaniu? Prečo sa týchto slávností každoročne zúčastní vyše milióna ľudí a stáva sa tak tretím najväčším sviatkom uctievania svätej na svete? Je jej príbeh pravdivý alebo je to len vydarená legenda? Nech si o tom však myslíme čokoľvek, pre Katánčanov je ich blahoslavenou patrónkou a februárové slávnosti sa stávajú najdôležitejšími dňami v roku.
Celá história siaha už do 3. storočia, kedy táto svätá žila. Narodila sa v roku 235 vo vznešenej rodine a už vo svojom mladom veku sa rozhodla žiť v panenstve, aby tak mohla patriť jedine Kristovi. Z tohto hlbokého presvedčenia odmietla všetkých ctiteľov a práve jeden z nich sa jej za toto konanie pomstil. Udal ju rímskym úradníkom ako kresťanku a keďže žila v období prenasledovania kresťanov, Agátu postavili pred súd a uvrhli do väzenia. Keď i napriek tomu svoje rozhodnutie nezmenila, bola krutým spôsobom mučená, počas ktorého jej odrezali prsníky. V jednu noc sa stal zázrak a v jej cele sa zjavil anjel, ktorý zahojil všetky Agátine rany. Mučená však bola aj naďalej a tak umiera v roku 251. Presne rok po jej smrti, 5. februára 252 nastáva obrovský výbuch sopky Etny a láva sa čoraz viac približuje k mestu. Všetci Katánčania začali prosiť Agátu o záchranu mesta a tak vzali bielu plachtu z jej hrobu a išli s ňou naproti postupujúcej láve. Tá sa tesne pred mestom zastavila a od tohto okamihu sa Agáta stáva patrónkou Katánie, ktorú každoročne uctievajú až dodnes.
V sprievode ochranky, karabinierov, kňazov a významných predstaviteľov mesta, pomaly vynášajú bustu sv. Agáty na námestie. V momente, keď „vstúpi“ pred baziliku, celé námestie začína jasať, tlieskať a mávať bielymi vreckovkami, v žiare veľkolepého ohňostroja a náboženského spevu kňaza, ozývajúceho sa z veľkých reproduktorov. Aj keď nie som veriaca, celé toto „predstavenie“ vo mne zanechalo veľmi silné emócie, sprevádzané zvláštnym vnútorným pocitom.
Slávnosti svätej Agáty trvajú od 3. - 5. februára, kedy busta svätice spolu so svojou truhlou, kde je pochovaná, putujú po celom meste, umiestnené v akomsi veľkom, kvetmi vyzdobenom oltári. A práve počas týchto slávností prichádza do mesta veľké množstvo postihnutých a nevyliečiteľne chorých ľudí, ktorí ju prosia o zázrak a za ich vyliečenie jej nosia šperky a drahokamy. Vraví sa, že pomohla uzdraviť veľa ľudí, no ťažko povedať, či to bol zázrak alebo nie. Oni však veria v jej silu a svedčí o tom i obrovské bohatstvo, ukrývajúce sa v kostole, kde táto svätá odpočíva. Taktiež sa vraví, že v momente keď busta svätej Agáty vyjde pred baziliku, jej pleť sa zmení a stáva tmavšou. Potvrdiť a ani vyvrátiť to neviem, keďže z diaľky sa mi možný rozdiel postrehnúť nepodarilo.
Nech je celý tento príbeh akýkoľvek, či už pravdivý alebo len opradený legendami, tradícia je tak silná, že sa na svätú Agátu rozhodne nikdy nezabudne. Navždy ostane patrónkou mesta Katánie, ich záchrankyňou a sväticou.