Konečne metro zastavilo na zastávke s názvom „Colosseo“ a s akýmsi duševným vzrušením sme očakávali triumfálny pohľad na stavbu starú takmer 2000 rokov. Nádherný kolos, stojaci rovno pred našimi očami, zachytávajúci obrovský kus histórie nám bral z úst slová, ktoré v tom okamihu vystriedal obdiv a poklonu ľuďom, ktorí sa o celú výstavbu zaslúžili.
Bol to konkrétne cisár Vespasianus, ktorý dal v roku 75 nl. vysušiť jazero pri Zlatom dome medzi vŕškom Veliou, Céliom a Eskvilínom a na tomto mieste postavil amfiteáter z veľkých travertínových blokov z tiburských kameňolomov. Amfiteáter potom dostaval Titus a roku 80 ho slávnostne otvorili hrami, ktoré trvali celých sto dní. Posledné dokončovacie práce uskutočnil Titov nástupca Domicián (81-96), ktorý podobne ako jeho predchodcovia bol členom flaviánskej dynastie a tak sa pôvodne Koloseum nazývalo Amphiteatrum Flavianum. Bolo v ňom 45 000 miest na sedenie a 5 000 miest na státie, pričom sa dovnútra vchádzalo 70 očíslovanými vchodmi. Číslo vchodu, radu a sedadla bolo vyznačené na vstupenkách. Aréna mala plochu 3 600 štvorcových metrov a bola ohradená ochranným kovovým pletivom. Pod arénou boli klietky pre dravú zver, ktorá bola od počiatku dôležitým bodom programu hier, ďalej chodby, naklonené plochy a nákladné výťahy, ktorými zvieratá rýchle dopravovali do arény. Tá sa dokonca dala premeniť na jazero, pomocou systému podzemných kanálov a tak sa tu okrem iného odohrávali súboje malých lodiek.
I napriek svojej dokonalosti a sláve, Koloseum začalo rýchlo chátrať a po niekoľkých požiaroch a zemetraseniach sa zmenilo na nepoznanie. Dokonca ho začali postupne rozoberať pri bezohľadnom rabovaní a odcudzený materiál použili na nové stavby v meste, ako napríklad Palazzo Farnese, či Palazzo Venezia. Ak ste už mohli obdivovať Koloseum zblízka, určite ste si všimli v jeho stenách veľké diery, o ktorých si ľudia mylne myslia, že sú to pozostatky útokov z vojen. Pravda je taká, že diery ostali po vytrhnutí železných skôb pri už spomínanom rabovaní.
Aj keď z Kolosea teraz môžeme obdivovať len chátrajúce zbytky, stále je stavbou, ktorá poukazuje na obrovský kus histórie a na dedičstvo, ktoré nám zanechala Rímska ríša. Rozhodne je to stavba, ktorú treba vidieť aspoň raz za život!