V tomto článku by som vám chcel predstaviť ďalší kút Slovenska, ktorý sa oplatí navštíviť. Pohorie Kozie chrbty.
Tiahne sa od Jánoviec pri Poprade až po Kráľovu Lehotu. Severné svahy spadajú do Podtatranskej kotliny, južnú hranicu tvorí údolie Čierneho Váhu. Východnú hranicu tvorí Vikartovská brázda, ktorou preteká rieka Hornád.
Reliéf pohoria má prevažne charakter vrchoviny. Pohorie je tvorené Važeckým krasom. Na ploche s rozlohou 30 km štvorcových sa vyskytujú najmä podzemné krasové javy – najznámejším je Važecká jaskyňa. (O tej budem písať v niektorom z ďalších článkov.) Pohorie zaraďujeme do chladnej klimatickej oblasti. Južné svahy sú síce pokryté teplomilnými dubinami, ale prevažujú tu smrek, jedľa a borovica, pre ktoré je chladnejšie podnebie prijateľné. Navštíviť túto lokalitu by som odporúčal skúsenejším turistom, pretože prírodné podmienky sú tu drsnejšie. Na túru po Kozích chrbtoch sa treba dôkladne pripraviť, zobrať si do hôr vhodné oblečenie, vhodnú obuv, nie takú, o akej spieva Ivan Mládek v piesni „O nebezpečenstve hôr“:
Ľudia robia kraviny,
podceňujú laviny.
Desať piviek urazia,
do hôr pešo vyrazia.
Vydajú sa do diaľky,
na nohách len sandálky...
Jednoducho, treba si na seba a svoje zdravie pri takejto túre dávať pozor. Turista, ktorý tak nespraví, má „veľkú šancu“ zakončiť svoj výlet v niektorej z miestnych nemocníc. Tak by nemal dopadnúť žiadny výlet. Avšak, pri splnení všetkých bezpečnostných opatrení turista zažije pri túre po Kozích chrbtoch nevšedné zážitky. Takže hor sa, na túru, spoznávať Slovensko!
Ján Eliáš