Moje lietadlo z Bratislavy do Trapani pristálo v sicílskom meste presne podľa plánu a plná emocionálnych dojmov som vstúpila na pôdu najväčšieho ostrova v Stredozemnom mori. Určite poznáte ten úžasne vzrušujúci pocit, ktorý sa rozlieva po celom vašom tele z cestovateľskej eufórie, z objavovania nového, vami ešte neprebádaného miesta na Zemi, keď po dlhej ceste dorazíte úspešne do plánovaného cieľa. Ten pocit je ako droga, ktorý chcete zažívať vždy viac a viac, chcete sa opájať jeho blahodarnými účinkami, uvoľňujúc vo vás milióny endorfínov, prežívajúc tak pravý, nefalšovaný cestovateľský orgazmus.
Na letisku sa však celý tento pocit len začínal pomaly uvoľňovať, keďže konečná zastávka bola až o 316 kilometrov ďalej, na opačnej strane ostrova. Mesto Trapani totiž leží na severozápadnom pobreží Sicílie, kým Katánia na východnom pobreží a tak som musela absolvovať ešte únavnú púť autobusom do Palerma a z tadiaľ do Katánie.
Sicília už bola osídlená okolo roku 735 pred n.l. Grékmi, ktorí v priebehu veľkej Gréckej kolonizácie založili mestá ako napríklad Agragás a Katané (dnešné mestá Agrigento a Katánia), Syrakúzy, Naxos Taormina a bolo vytvorené takzvané Veľké Grécko. Tento vývoj ostrova obohatil pôvodné obyvateľstvo po stránke umeleckej, kultúrnej, ale aj v oblasti poľnohospodárstva. Dnes na ostrove žije viac ako päť miliónov obyvateľov, z ktorých vyžaruje neuveriteľne horúci temperament a obrovská chuť do života. Je bežné na uliciach vidieť starých ľudí, ktorí si svižne vykračujú po meste a horlivo diskutujú o najaktuálnejších témach dňa s každým koho stretnú. Podľa štatistík 18,3 percenta populácie Sicílie tvoria ľudia starší ako 65 rokov, kým na celé Taliansko to percentuálne robí 20,2. Pre porovnanie so Slovenskom, u nás bolo k januáru 2011 obyvateľov nad 65 rokov 12,3 percenta. Určite veľký podiel na dĺžke života Talianov má ich celkový životný štýl, ktorý sa s našim stredoeurópskym dá len ťažko porovnať. Jedným z ich veľkým tromfom je viac slnečných letných dní v roku ako vo vnútrozemí Európy a blahodarné more, ktoré ich nabíja pozitívnou energiou a neustále sa smejú, vtipkujú, viac relaxujú a oddychujú ako Slováci. Možno sa vám to zdá zvláštne a nesúhlasne kývate hlavou ale nemožno poprieť, že pozitívne naladení ľudia sa dožijú vyššieho veku ako tí večne umáraní v depresiách a strese. A presne toto si o nás myslia Taliani. Vravia, že sme „chladný“ národ, ktorý v tichosti kráča po uliciach s pohľadom upriameným do zeme a zahĺbený do hŕby našich nepodstatných myšlienok.
Niekoľko kilometrov pred Katániou som zbadala majestátnu Etnu, ktorá kraľuje širokému okoliu východného pobrežia ostrova a tak som s obdivom mohla upierať svoj zrak na najväčšiu činnú sopku v Európe. Od Katánie je vzdialená približne 29 kilometrov a z jej krátera sa neustále dymí, čo je nemylným znakom jej aktivity. Presvedčiť sa o tom mohli obyvatelia naposledy v januári a aj v apríli 2011 kedy sa aktivita zvýšila a sopka začala chrliť lávu a husté mračná popolu, kvôli ktorému museli z preventívnych dôvodov uzavrieť i letisko v Katánii. Našťastie sa situácia po niekoľkých hodinách zlepšila a život v meste sa mohol vrátiť do normálu. Môžem ale spomenúť, že posledná katastrofická erupcia bola v roku 1669, pri ktorej zahynulo okolo desaťtisíc ľudí. Pod obcou Nicolosi sa otvorila 15 kilometrov široká trhlina s 13 krátermi a tie sa rozrástli do jednej veľkej ohnivej tlamy. Žeravá láva zničila 12 obcí a zastavila sa až v mori. Celé pôvodné mesto je teda vybudované na týchto starých, lávou zaliatych zvyškoch Katánie a z tohto dôvodu nie je možné v meste vybudovať metro pre rýchlejšiu a pohodlnejšiu prepravu. V centre je ale časť starého mesta odkrytá a voľne prístupná pre návštevníkov. Môžete sa tak poprechádzať po uličkách, pripomínajúce Pompeje pri Neapole.
Po niekoľko hodinovej ceste som tak úspešne dorazila do Katánie a moje pocity mohli vo mne konečne explodovať šťastím a spôsobiť tak príliv neopísateľných dojmov. Sicíliu rozhodne odporúčam ako miesto nevyčerpateľnej studne cestovateľských možností, ktoré vo vás zanechajú nezabudnuteľné dojmy poznačené obrovským kusom histórie.
