Asi každý z vás pozná Čachtický hrad a je veľmi pravdepodobné, že ho väčšina z nás navštívila, v rámci školského výletu. Predpokladám však, že iba mizivé percento z tých, ktorí navštívili Čachtický hrad, našlo si čas, navštíviť aj Čachtickú jaskyňu. Ruku na srdce a priznajte sa! Koľkí z vás vedia, že Čachtická jaskyňa existuje?
Prvé výskumné práce v okolí Čachtíc sa datujú do rokov 1912 – 1914. Výskum podzemných krasových priestorov vyústil do objavu Čachtickej jaskyne, v auguste roku 1956. Čachtická jaskyňa je najdlhšou jaskyňou v Malých Karpatoch. Vchod do jaskyne je vo výške 335 m n. m. V súčasnosti dosahuje dĺžka jaskynných chodieb 3865 m, s vertikkálnym rozpätím 110 m. Jaskynné priestory sú prevažne menších rozmerov, ale ojedinele sa tu vyskytujú aj dómy a siene, ktorých vznik zapríčinila voda, presakujúca pozdĺž tektonických zlomov a puklín. Turista tu nájde aj stalaktity a stalagmity rôznych tvarov a veľkostí.
Z biologického hľadiska je Čachtická jaskyňa menej preskúmaná. Poloha a charakter jaskyne vytvárajú predpoklad pre výskyt zaujímavých suchozemských i vodných bezstavovcov. Čachtická jaskyňa je významným zimoviskom netopierov. Zatiaľ bolo zistených 8 druhov netopierov, ktoré obývajú Čachtickú jaskyňu. Najpočetnejšie sú tu však zastúpení netopier obyčajný (Myotis myotis) a Podkovár malý (Rhinolophus hipposideras). O bezstavovcoch Čachtickej jaskyne vieme zatiaľ málo. Známy je výskyt stonožky (Chilopodla), druhu Lithobius forficatus, ktorá patrí k bežným obyvateľom jaskyne.
Som presvedčený o tom, že navštíviť tento kút Slovenska sa oplatí. Turista tu zažije nevšedný zážitok, nielen pri návšteve Čachtickej jaskyne, ale aj pri jazde starým motorovým vlakom z Nového Mesta nad Váhom. V optimálnom prípade sa turistovi môže „pošťastiť“, že sa zvezie parným vlakom, čo ešte viac umocní zážitok z tohto výletu.
Ján Eliáš